Kde Sherlock končí, my začíname

Kto by bol tušil, že jedného dňa nám príde pozvánka na stretnutie so Sherlockom Holmesom? Predstavte si, prišla. Plné nadšenia sme pozvanie prijali a nahrnuli sa pred hotel,kde sa malo stretnutie konať. Čakalo nás však nemilé prekvapenie. Sherlock zomrel. Oznámila nám to slečna Watsnová, jeho šarmantná spolupracovníčka. Potom sme spoločne vysypali jeho popol z mostu nad riekou.

Nieslo sa to v skromnom duchu, len my, Watsnová a pár iných detektívov. Tí sa správali veľmi čudne, celú dobu si šepkali a niečo im vypadlo z vrecka. Nenápadne sme si to prečítali a zistili sme, že slnečný zvonček zmizol. Mal z toho byť neprávom obvinený Sherlock. Watsnová nás poprosila o pomoc pri očistení Sherlockovho mena.

Vybrali sme sa teda za detektívmi. Objavili sme šifry,ktoré nás doviedli na miesta stretnutia detektívov. Najprv nás doviedli do zarytej uličky, kde sme špehovali detektívov, ktorí po odchode zabudli na mieste hodinky. Vzali sme ich a bežali na ďalšie miesto stretnutia. Tento raz sme sa ocitli pred Kafé Kupé, odkiaľ sme pozorovali iný rozhovor detektívov, no moc sme nazačuli. Nakoniec sme objavili v ďalšej uličke dvoch detektívov, ktorí sa na niečo pozerali o rozprávali sa o tom. Bolo to veľmi podozrivé,ale nemohli sme ísť bližšie, inak by sme sa prezradili.

Po všetkých možných aj nemožných stopovaniach sme sa vybrali do perfektnej klubovne 99.zboru. Tam nás doktorka Watsnová pred spaním ešte otestovala rôznymi hlavolamami. Chcela zlepšiť naše pozorovacie schopnosti.

Lenže aj detektívi musia oddychovať, preto sme išli radšej spať. Ráno po raňajkách nás čakala ešte jedna skúška - test odvahy. Slečna Watsnová si pre nás pripravila náročnú úlohu. Nebolo jednoduché ju zvládnuť, báli sme sa, no nakoniec sme všetci strach prekonali a skočili.

Mohla nám teda pokojne odovzdať označenie detektívov a prijať nás do svojich kruhov. Rozhodli sme sa pomáhať Watsnovej aj naďalej. Prídáte sa aj vy? ;)